Tradície a zvyky
Banícky znak
Zdroj foto: L. Lužina
Banícky znak tvorí prekrížené kladivo a želiezko, ako základné pracovné nástroje. Tieto nástroje sa objavujú už na najstaršej mestskej pečati v Uhorsku v Banskej Štiavnici (1275). Svoju prekríženú formu postupne získavali od stredoveku.
Banícky pozdrav
ZDAR BOH!
Glück Auf! (DE) Zdař Bůh! (CZ) Jó szerencsét! (HU) Szczęść Bóže! (PL)
Buon ritorno! (IT) Srečno! (SL) Sretno! (HR)
Banícky odev
.jpg)
Zdroj foto: L. Lužina
Na najstarších vyobrazeniach sú baníci pri práci zobrazovaní v jednoduchom plášti s kapucňou. Banícke uniformy ako také sa začínajú objavovať so vznikom baníckych bratstiev (napr. aušusnícke - popísané nižšie). So vznikom banskoštiavnickej baníckej akadémie súvisí aj prvé oficiálne nariadenie nosenia stavovskej čierno-zelenej uniformy pre študentov a profesorov akadémie. Táto tradičná čierna uniforma prešla viacerými vývojovými fázami a ustálila sa na dnes používanú klasickú čiernu banícku uniformu s krátkou pelerínou, 29 zlatými gombíkmi (podľa veku sv. Barbory) a zeleným (baníci), alebo červeným (hutníci) lemovaním. Zvykne ju dopĺňať čierna čiapka rôzneho typu, fokoš (banícka vychádzková palica), alebo zimná čierna pelerína (dlhý plášť). S úcty k baníckemu stavu sú dnes nositeľmi baníckej uniformy nielen profesní baníci, ale tiež členovia baníckych spolkov, združení, miest, hudieb a pod. Nosenie baníckej uniformy na Slovensku upravuje oficiálny výnos Ministerstva hospodárstva SR z r. 2009, ktorý upravuje aj označenie jej nositeľa, podľa jeho pracovného, alebo iného zaradenia. V zahraničí je tento typ tiež ustálený, ale rozšírené sú miestami aj iné typy uniformy, ako napr. hnedé v Maďarsku, biele v Rakúsku a pod.
Banícka klopačka
Zdroj foto: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/klopacka/
Klopačka je tradičný oznamovací nástroj v baníckych oblastiach. Ide o jednoduchú dostatočne rezonujúcu dosku s kladivom, ktorou sa baníci zvolávali na prácu do bane, alebo sa ňou oznamovali iné dôležité udalosti. Podľa niektorých zdrojov má svoj pôvod v stredovekých kláštoroch, v ktorých sa mnísi zvolávali na modlitbu dávno predtým, ako sa začali v cirkevnom prostredí používať zvony (niektoré kláštory používajú klopačku dodnes).
Úcta k svätým patrónom a náboženský život baníkov
Zdroj foto: S. Michna
Banícka práca bola a je vždy nesmierne náročná a nebezpečná. Baníci boli v minulosti zbožní ľudia, ktorí sa utiekali k svojim svätým patrónom. Medzi najstarších považujeme sv. Klementa a sv. Mikuláša. V neskoršom období sa k nim pridali aj ďalší svätci, ako napr. sv. Anna, sv. Katarína, sv. Barbora, sv. Alžbeta, i mnoho ďalších. Najviac bola spopularizovaná Barbora (pravdepodobne z dôvodu jej patrocínia delostrelcov) a to predovšetkým v priestore uhoľného baníctva. Baníci tiež zvykli organizovať slávnostné bohoslužby na sviatky patrónov svojich baní, niekedy priamo pred vstupnými portálmi. Tiež je zachovaných mnoho osobných modlitebných kníh obsahujúcich rôzne banícke modlitby a piesne.
Aušusnícke služby
Zdroj foto: L. Lužina
Baníci sa v minulosti združovali do rôznych bratstiev. Najvýraznejším typom boli tzv. aušusnícke bratstvá, ktorých úlohou bolo spočiatku starať sa o bratskú pokladnicu (akýsi predchodca sociálneho poistenia). Nosili typické aušusnícke uniformy s ošliadrom (kožená zástera) s červenými nohavicami (uhorský typ), alebo celé biele uniformy (nemecký typ). Neskôr aj vďaka jezuitskej katolíckej reforme začínajú dopĺňať významné liturgické slávnosti tzv. svietením, či napríklad aj strážením betlehemov na Vianoce a božích hrobov na Veľkú noc. V Banskej Štiavnici a okolí sa pravidelné aušusnícke služby zachovali len v Štiavnických Baniach, v Banskej Štiavnici počas Salamandrových dní, v Štefultove v tejto úlohe pokračujú dobrovoľní hasiči. Pozostatkom po ich službe v Banskej Štiavnici je pravdepodobne aj používanie fakieľ počas slávnostných bohoslužieb v Kostole Nanebovzatia Panny Márie (fakle sa v liturgii bežne nepoužívajú).
Banícke piesne a hudba
Zdroj foto: Banícky spevokol Štiavničan
Banícka kultúra je rozmanitá a vďaka nej sa nám zachovalo mnoho baníckych piesní, či už priamo z pracovného prostredia, alebo z akademického, ľudového, či náboženského. Banícka pieseň je charakteristická nielen svojim textom s typicky baníckou tematikou, ale nesie aj hudobné prvky pochádzajúce najmä z nemeckého prostredia. S Banskoštiavnicko-hodrušským baníckym spolkom úzko spolupracuje aj Banícky spevokol Štiavničan (1972), čisto mužský spevácky zbor, ktorý je považovaný za najvýraznejšieho reprezentatívneho interpreta baníckej piesne na Slovensku, vyvíja systematickú činnosť a reprezentuje banícku pieseň pravidelne doma i v zahraničí. Za oficiálnu banícku hymnu sa považujú dve hymnické piesne Zdar Boh hore (rozšírená najmä v maďarsky hovoriacom prostredí) a Banícky stav (rozšírená najmä v nemecky hovoriacom prostredí). Keďže Banská Štiavnica mala vplyv nemecký aj maďarský, obe hymny tu majú svoje pevné miesto, pri čom podľa niektorých zdrojov obe pochádzajú z tohto prostredia. V rakúsko-nemeckom prostredí je za obľúbenú hymnickú pieseň považovaná aj pieseň Glück Auf der Steiger Kommt. Z hymnických piesní treba spomenúť aj hutnícku hymnu Stav môj, to pýcha moja, alebo tiež študentskú hymnu Gaudeamus igitur, ktorá sa od akademických čias v Banskej Štiavnici zachovala aj s originálnymi tzv. predspevmi. Obľúbených baníckych piesní je veľmi veľa, medzi tie najobľúbenejšie však patria Dolnú bránu, alebo v česko-slovenskom prostredí Kamarádi. V minulosti boli obľúbené najmä banícke dychové hudby. Vplyvom tradičnej slovenskej ľudovej kultúry do niektorých baníckych piesní (najmä na východnom Slovensku) prenikli aj tradičné ľudové nástroje (sláčikové, cimbal, heligónka, akordeón a pod.). V oblasti Banskej Štiavnice, Kremnice a Novej Bane je tiež doložená banícka gajdošská kultúra.
Salamandrový sprievod
Zdroj foto: L. Lužina
Salamandrový sprievod je asi najäčším symbolom kultúry Banskej Štiavnice. Pôvod má na pôde banskoštiavnickej baníckej akadémie. Je vyvrcholením každoročných mestských osláv a celoslovenských osláv Dňa baníkov, hutníkov, geológov a naftárov. V druhej polovici 20. stor. sprievod organizovali Rudné bane, n. p., od roku 1992 sprievod organizuje Mesto Banská Štiavnica v spolupráci s viacerými organizáciami a školami, vrátane Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku. Jeho historická časť prezentuje dejiny mesta, baníctva, akadémie, bežného života mesta, ale obsahuje aj humorné prvky.
Šachtág
Zdroj foto: L. Lužina
Šachtág je tradičná banícka slávnosť na spôsob zasadnutia. Má korene na akademickej pôde a počas nej boli medzi baníkov prijatí po prvom vyfáraní z bane študenti akadémie tzv. skokom cez ošliador (kus kože a súčasť odevu baníka). Ide o humorno-recesistické slávnostné podujatie, ktoré sa riadi tzv. Pivným zákonom (Zákon o udržiavaní poriadku a povznesenej nálady na šachtágu). Prvé takéto znenie zákona vydal Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok v roku 2001, ktorým sa neskôr inšpirovali aj iné banícke spolky a združenia na Slovensku. Pre Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok je najvýznamnejší Salamandrový šachtág (najväčší slávnostný šachtág) a výročný šachtág baníckeho spolku. Okrem nich sa organizujú aj jubilejné šachtágy pri príležitostí významných jubileí členov spolku, smútočné šachtágy pri príležitostí pohrebov členov spolku, prípadne aj iné príležitostné (napr. Jozefovský-Rozálčiansky-Rudnobanský a pod.). Šachtág riadi tzv. Slávne, vysoké a neomylné prezídium. Okrem neho existujú viaceré funkcie, ako napr. kontrárium (dozerá na poriadok, navrhuje tresty, navrhuje priebeh šachtágu a pod.), fuchsmajor (má na starosti adeptov na skok cez kožu), kantor (vedie spev piesní), pivný dispečer (zodpovedá za roznášku piva), držitelia ošliadra počas skoku cez kožu a pod. Súčasťou môže byť svätenie dupláku, pivný súboj, alebo tzv. rátanie semestrov. Účastníci šachtágu sa nazývajú buď slávni semestri (absolventi aspoň jedného semestra vysokej školy), alebo slávne firmy. Pivo sa pije podľa prísnych pravidiel.
Banícke cechy, spolky a bratstvá
Zdroj foto: L. Lužina
Po vzore vzniku Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku v r. 1992 postupne začali na Slovensku vznikať mnohé ďalšie banícke cechy, spolky a bratstvá. Ich úlohou patrí osveta baníctva, montánneho dedičstva, vzdelávacia činnosť a udržiavanie baníckych tradícií a zvykov. Združuje ich Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska, ktoré úzko spolupracuje aj s obdobnými združeniami baníckych spolkov v zahraničí, najmä v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku i v ďalších krajinách. Aj tieto združenia združuje ešte medzinárodné Európske združenie baníckych a hutníckych spolkov (Vereinigung Europäischer Bergmanns- und Hüttenvereine) so sídlom v nemeckom Ambergu.
Banícke slávnosti a sviatky
Zdroj foto: L. Lužina
Okrem toho, že si banícke združenia na mnohých miestach spomínajú rôznymi slávnosťami na svojich patrónov, je za Deň baníkov na Slovensku a v Českej republike považovaný 9. september. Okolo tohto dátumu sa organizujú mnohé oslavy v oboch krajinách. Najvýraznejšie sú celoslovenské oslavy Dňa baníkov, hutníkov, geológov a naftárov v Banskej Štiavnici, organizované každoročne v rámci mestských osláv Salamandrových dní. Po najväčšom banskom nešťastí v novodobej histórií Slovenska v Handlovej v roku 2009 bol vyhlásený aj oficiálny Pamätný deň banských nešťastí Slovenskej republiky na 10. august. Každoročne sa tiež na Slovensku a v Českej republike organizujú tzv. Stretnutia banských miest a obcí, ktoré sa konajú vždy na inom mieste. Okrem nich sa každé dva roky organizujú aj Európske stretnutia baníckych a hutníckych spolkov (Europäischer Knappen- und Hüttentag).
Banícka gastronómia
Tradičné jedlá v baníckych oblastiach sa vyznačovali dostupnosťou surovín a jednoduchým zasýtením. Používali sa najmä zemiaky, kapusta, krúpy, múka a mliečne výrobky. Išlo o praktickosť, základné suroviny a dodanie sily. Známe sú najmä tzv. bacekýchle, štiarc, gemerské guľky, banícke zemiaky, čír, prípadne kapustové a strukovinové polievky. V hornatom baníckom teréne sa často pásli kozy. Medzi tradičné banícke nápoje patrí pivo (vplyv nemecky hovoriacich prisťahovalcov a stredovekej benediktínskej pivovarníckej kultúry). V baníckych oblastiach vznikali prvé mestské pivovary. Pivovar Steiger vo Vyhniach je považovaný za pokračovateľa najstarších banskoštiavnických pivovarov z r. 1473. Pivo je základným nápojom šachtágov (Pivný zákon). V Banskej Štiavnici a okolí je tiež známy zimný silný alkoholický nápoj, tzv. krampampula (podobá sa na hriatô). Banícke hornaté oblasti boli tiež známe svojou páleničiarskou tradíciou. V súčasnosti sa pripravuje publikácia, ktorá sa bude venovať baníckej gastronómií komplexne.
Banícke Vianoce
Zdroj foto: L. Lužina
Zdroj foto: S. Michna
Banícke oblasti sú známe svojou tradíciou výroby tzv. baníckych betlehemov (údajne súvisela s útlmom banskej činnosti v minulosti a niektorí baníci sa začali venovať rezbárskej práci; v Štiavnických Baniach vznikla prvá rezbárska škola). Banícke betlehemy nesú často svoje charakteristické prvky, ako napr. jasličky vložené do kamenného prostredia na spôsob štôlne, alebo jaskyne, figúrky aušusníkov, alebo baníkov, mestské prostredie a pod. Rozšírené boli tiež maľované salaše. Novodobá tradícia, ktorá vznikla v rámci Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku je tiež tzv. fáranie betlehemského svetla. Skauti s baníkmi každoročne spoločne prinášajú betlehemské svetlo do bane. Existuje tiež množstvo baníckych vianočných piesní, v banskoštiavnickom prostredí najmä Novina, milí kresťania. Mnohé z tradičných baníckych vianočných piesní bolo v minulosti doprevádzaných gajdami.
Banícky pohreb
Pohreb baníka má tiež svoje tradičné špecifiká. V minulosti boli náklady spojené s pohrebom hradené spomínanou bratskou pokladnicou a členovia bratstva (napr. aušusníci) tiež odvádzali rakvu. Členovia zvykli byť v Banskej Štiavnici oblečení väčšinou v bielych aušusníckych uniformách a nazývali ich aj "biele smrte". Dnes ich nahradili baníci v klasických čiernych uniformách, ktorí takto odprevádzajú už nielen profesných baníkov, ale aj členov baníckych spolkov, príp. iné osobnosti. Tradíciou je tiež strieľanie dostupnou výbušninou počas baníckej hymny Banícky stav pri vynášaní rakvy. Po pohrebných obradoch je tiež zvykom konať pohrebný sprievod, alebo tzv. smútočný šachtág. Počas smútočného šachtágu sa zvykne do prezidiálnej tablice volať zosnulý, rozbije sa jeho krígeľ fokošom a ucho z krígľa s jeho menom sa archivuje.
