hlavicka

Nácko

     Banská Štiavnica je najstaršie a v minulosti najvýznamnejšie banské mesto na Slovensku. Z nerastného bohatstva, rúd drahých kovov, zlata a striebra, dobývaných v jej okolí už vyše tisíc rokov, sa  zrodila sláva mesta, ktoré zanechalo našim  a budúcim generáciám bohaté dedičstvo. Pamätníkmi jeho bohatej histórie sú jednak technické pamiatky, ktoré sú od roku 1993 zapísané v zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO, ale jeho súčasťou je aj duchovné dedičstvo, zaznamenávané v ústnej a písomnej podobe a prechádzajúce z jednej generácie na druhú. Mená hlavných tvorcov viacerých svetových a európskych prvenstiev v odbore  baníctva, hutníctva, prírodných vied a školstva sa stali súčasťou archívov, publikácií a mnohých encyklopédií. Z viac tisíc mien obyčajných štiavnických, hodrušských, piarskych, banskoštiavnických a vyhnianskych baníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa podieľali na tvorbe slávnej baníckej histórie Banskej Štiavnice a jej okolia, však v nich nájdeme len máloktoré. Také mená však sú a jedným z nich je aj meno Nácko, slangový výraz krstného mena Ignác, ktoré v kalendári pripadá na 31. júla. A práve toto meno Nácko sa stalo symbolom jednoduchého, dobromyseľného a veselého baníka, ktorý v sebe stelesňuje vážne i veselé stránky života viacerých generácií baníkov. Tvrdenia viacerých historikov o tom, že Nácko nebol konkrétnou postavou, sa nezakladajú na pravde. Svedčia o tom aj doterajšie výsledky historického výskumu Ing. Richarda Kaňu (nar. 1954), banského odborníka a riaditeľa Slovenskej banskej, s.r.o. Hodruša – Hámre. Ing. Kaňa sa už viac rokov venuje problematike štiavnického Nácka a svoje výsledky prezentuje od roku 2005 na podujatí „Náckova Štiavnica“. Oblasť výskumu je nazývaná „náckológia“. Na základe doterajších výsledkov jeho výskumu bola napríklad na rodnom dome Nácka na Dolnej Cinglajtni v Banskej Hodruši umiestnená v roku 2006 pamätná tabuľa, deklarujúca skutočnosť, že sa štiavnický Nácko narodil v Hodruši.

     Podkladom na vydanie publikácie „Šibalstvá, huncútstva a príbehy štiavnického Nácka“ bola zbierka vtipov a rozprávaní J. Osvalda, pozostalosť J. Vášáryho, pozostalosť Ondreja Šteffeka (1863-1962), autora príbehov z baníckeho prostredia v štiavnickom dialekte, pozostalosť Jána Žabenského (1890 - 1980), občana baníckej a pivovarníckej obce Vyhne, ktorý vo svojom zápisníku, písanom vo vyhnianskom dialekte, zachytil svoju osobu vo víre dejinných udalostí prvej polovice 20. storočia a výskumné práce Ing. Kaňu. Publikácia je ilustrovaná kresbami výtvarníka Igora Lackoviča (nar. 1944).

     Ďakujem všetkým členom autorského kolektívu za vykonanú prácu na príprave jednotlivých častí publikácie. Osobitné poďakovanie patrí PhDr. Rút Lichnerovej za sprístupnenie časti kresieb I. Lackoviča z pozostalosti jej manžela Ing. Mariána Lichnera, CSc. (1949-2007), ktoré boli pripravené pre budúce vydanie tejto publikácie.

     Srdečné poďakovanie prináleží aj všetkých subjektom, ktoré finančne podporili vydanie tejto publikácie, osobitne Mestu Banská Štiavnica, Nadácii ZSNP a SLOVALCO Žiar nad Hronom, Ing. Kaňovi a Združeniu baníckych spolkov a cechov Slovenska..

 

                           Zdar Boh!

                                                                                                                Ing. Milan Durbák

  

partner partner partner partner partner Voľné pracovné miesta