Utorkové popoludnie

ARCHÍV UDALOSTÍ

Vo štvrtok 28. decembra 2017 bola pred 1. riadnym zasadnutím riadiaceho výboru a kontrolnej komisie nášho spolku, odhalená  o 14,00 hod. na dome č. 5 na Ul. A. Pécha (Stará nemocnica) pamätná tabuľa prvému profesorovi banskoštiavnickej Banskej akadémie Mikulášovi Jozefovi Jacquinovi (1727 – 1817). Odhalenie pamätnej tabule sa uskutočnilo z príležitosti 290. výročia narodenia a zároveň 200. výročia úmrtia prvého profesora a vedúceho Katedry chémie, mineralógie a metalurgie Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Uvedené výročia sú dôvodom ohliadnutia sa aj za jednou z najvýznamnejších osobností, ktoré písali nielen dejiny samotnej Akadémie, ale rovnako dejiny vývoja modernej chémie, mineralógie, či botaniky a to v európskom ale aj vo svetovom meradle.

Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok inštalovaním tejto pamätnej tabule pokračuje v svojom predsavzatí, zameranom na skromné hmotné pripomínanie si významných dejateľov baníctva, medzi ktorých neodmysliteľne patria aj profesori slávnej Banskej akadémie v Banskej Štiavnici.

Zdar Boh!

foto: Lubomír Lužina

Mikuláš Jozef Jacquin sa narodil 16.2.1727 v dnes holandskom Leydene, v rodine bohatého továrnika na súkno. Po štúdiu na gymnáziu v Antverpách pokračoval v štúdiách medicíny na leydenskej, parížskej a viedenskej univerzite. Po skončení štúdií pracoval ako pomocný lekár v nemocnici v Paríži, ale  už medzi tým sa usilovne vzdelával v odbore chémie, fyziky, botaniky a medicíny. Profesor viedenskej univerzity a priateľ jeho rodiny van Swieten, dvorný lekár Márie Terézie ho povolal do Viedne, kde prišiel ako praktický lekár roku 1752.

Počas pobytu vo Viedni ho panovníčka poverila zriadením cisárskych záhrad, pričom jeho prvou prácou bolo zostavenie rastlín schönbrunskej cisárskej záhrady podľa vtedy prevratného systému rastlín a živočíchov Carla Linného. V roku 1755 z poverenia cisára Františka I. odcestoval za účelom zberu exotických rastlín pre Schönbrunskú záhradu na Karibské ostrovy odkiaľ sa vrátil s bohatými zbierkami až roku 1759.

9. júna roku 1763 bol dekrétom Dvorskej komory vo Viedni vymenovaný za prvého profesora Katedry chémie, mineralógie a metalurgie na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici a súčasne za ve­dúceho tejto katedry. Po jeho vymenovaní vyzvala panovníčka všetky banské oblasti, aby akékoľvek dotazy z odboru chémie a hutníctva posielali na túto katedru. Išlo o nariadenie erárnym banským závodom, ktoré mali o výsledkoch svojej činnosti oboznamovať aj profesora Jacquina, aby ich mohol prakticky využívať pri výučbe. Jacquinovou prvoradou úlohou bolo vybudovať túto katedru a uviesť ju do činnosti. Prednášky sa však začali až o rok neskôr, 1. septembra 1764. V priebehu tohoto roku sa Jacquin zaoberal hlavne organizáciou a zriadením katedry, zberom domácich a zahraničných minerálov a ich zostavovaním. Veľa cestoval po Uhorsku i mimo jeho hraníc. Podrobne študoval baníctvo a hutníctvo banskoštiavnického revíru a súčasne sa pripravoval na svoje prednášky, ktoré bohato demonštroval pokusmi v moderne vybavenom chemickom laboratóriu v Krecsmáryovskom dome. Neslúžilo len pre praktickú výuku poslucháčov, ale Jacquin v ňom robil aj vlastné vedecké výskumy nerastov a rúd, vyskytujúcich sa na území Slovenska. Ako prvý použil tzv. kremnický "blauvitriol" na prípravu kyseliny dusičnej. Veľa času venoval experimentovaniu s kobaltovou rudou (pravdepodobne z Dobšinej), ktorý v tom čase ešte nepovažovali za kov. Bol prvým chemikom v Uhorsku, čo robil pokusy s destiláciou uhlia a objavil tak výhody koksu a viacerými pokusmi dokázal neopodstatnenosť tzv. flogistonovej teórie. Veľký francúzsky chemik Lavoisier poznal Jacquinove pokusy a vyslovil sa o nich s veľkým uznaním.

Rukopis jeho prednášok sa zachoval v archíve Széchébyiho knižnici v Budapešti pod názvom Collegia chemica. Pochádzajú z roku 1765 – 1766 a napísal ich pravdepodobne niektorý z jeho poslucháčov. S rukopisom sa podrobne oboznámil už J. Proszt vo svojich dejinách Banskej akadémie, ako aj R. Fundárek, ktorý ich tak, ako aj Jacquinove chemické názory podrobne analyzoval. Rukopis obsahuje 508 strán teórie a 357 strán praktického materiálu. Jacquin tiež vybudoval, i keď ešte neuplnú mineralogickú zbierku a položil tak základy pre výuku mineralógie. V praktickej časti sa zaoberal chemickými rozbormi a skúškami minerálov a rúd na obsah rôznych kovov. Veľký dôraz pri výučbe kládol na experimentálnu prácu v laboratóriu, a to rovnako pri výučbe chémie, mineralógie aj metalurgie. Jeho prednášky dokumentujú dôsledné spájanie teórie s praxou. Znamenali úplný prelom vo vtedajšej pedagogickej práci, pretože Jacquin zbavil chémiu vtedy ešte bežných alchymistických názorov. Jeho práca sa už opierala o laboratórne cvičenia, na ktorých si nielen on, ale aj jeho poslucháči overovali teoretické poučky.

V Banskej Štiavnici pôsobil 6 rokov a v roku 1769 ho odvolali späť do Viedne. Menovaný bol profesorom chémie a botaniky na lekárskej fakulte viedenskej univerzity a riaditeľom Schönbrunskej botanickej záhrady. Vo Viedni pokračoval vo svojej vedeckej práci, ktorú vysoko ocenili mnohé domáce i zahraničné vedecké spoločnosti. Ako profesor pôsobil na Viedenskej univerzite až do roku 1797, kedy toto miesto prepustil svojmu synovi Jozefovi, narodenému v Banskej Štiavnici 7. februára 1766. V roku 1806 obdržal Jacquin titul baróna. Zomrel 26. októbra 1817 vo Viedni.

Mikuláš Jozef Jacquin sa zaradil medzi popredných vedcov v Európe a to zásluhou jeho rozsiahlej publikačnej činnosti hlavne v odbore botaniky a chémie. Bol členom petrohradskej, upsalskej a štokholmskej univezity, ako aj parížskej a bazilejskej lekárskej spoločnosti. V dejinách slovenskej a európskej vedy sa svojou pedagogickou činnosťou ako prvý profesor Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici zaradil medzi významných chemikov tohto prechodného obdobia vo vývoji chémie, ako samostatnej vednej disciplíny.

Pridané: 29.12.2017