Utorkové popoludnie

ARCHÍV UDALOSTÍ

Vo štvrtok 28. mája 2015 sa konal avizovaný odborný seminár venovaný 200. výročiu úmrtia významného chemika a hutníka svetového formátu Antona Leopolda Ruprechta pod názvom:

Život a dielo profesora Baníckej akadémie Antona Leopolda Ruprechta (1748 – 1814)

Fotogaléria z podujatia:	Odhalenie pamätnej tabule
Foto: Ľubomír Lužina

Leopold Anton Ruprecht sa narodil 14. novembra 1748 v Smolníku. Bol ďalším z našich rodákov, ktorému sa dostalo celosvetového uznania. Patril do generácie vynikajúcich učencov 18. storočia, ktorí sa pričinili o slávu Banskej Štiavnice, jej rudných baní a Baníckej akadémie. Sám bol absolventom tejto chýrnej školy a prvým profesorom chémie zo Slovenska. Stal sa popredným chemikom a hutníkom svetového formátu. Za jeho éry vrcholila výučba chémie a metalurgie na škole. V Banskej Štiavnici vytvoril laboratórium, čím škola získala širšie možnosti vedeckého výskumu. Dobrá povesť tohto laboratória do Banskej Štiavnice priviedla k štúdiu aj takých známych európskych vedcov, ako boli taliansky fyzik Volta a chemici Tondi, Savaresi a ďalší. Zdokonalil vyučovacie metódy chémie a metalurgie zavedené M. J. Jacquinom a G. A. Scopolim, čím sa škola stala vyhľadávanou v Európe nielen poslucháčmi a študentmi, ale i mnohými stážistami. Prichádzali sem na kratšie a neraz aj dlhšie študijné pobyty. Katedra chémie sa stala centrom vedeckého bádania v Európe.

S Ruprechtovým menom je neodmysliteľne spojené zavedenie tzv. európskej amalgamácie. V súčinnosti s Ignácom Bornom, autorom tejto metódy, ju prvýkrát vyskúšali v Sklených Tepliciach roku 1786 v prvej amalgamačnej hute na svete, vybavenej špeciálnym hutníckym zariadením, ktorej výstavbu viedol práve A. Ruprecht. A. Ruprecht sa zaslúžil aj o dobudovanie skutočne reprezentačnej mineralogickej zbierky štiavnickej akadémie, ktorej základ tvorili predovšetkým exempláre zo slovenských baní a banských oblastí habsburskej monarchie. L. A. Ruprecht ju systematicky doplnil o minerály z celého sveta, ktoré získaval prostredníctvom vyslanectiev, kúpou alebo výmenou za minerály zo slovenských banských revírov.

Spoločne s J. F. Müllerom von Reichensteinom sa podieľal na objave nového prvku –  telúru (Te).

Ďalším prínosom Antona Ruprechta pre svetovú vedu je, že dokázal posunúť poznatky svojej doby od scholastických k progresívnejším pohľadom na rozložiteľnosť niektorých hornín. Podporoval a potvrdil ideu vedca A. L. Lavoisera, že jednoduché zeminy sú zlúčeninami kovov a oxidov a musia byť preto rozložiteľné. Stotožňoval sa s teóriou, že hranicu poznania môžeme posunúť, keď nájdeme na tento posun argumenty. Ruprecht bol prvý, ktorý sa pustil do neprebádanej oblasti metalizovania zemín.

Leopold Anton Ruprecht bol aj neúnavným organizátorom. Jeho zásluhou vznikla na prvom svetovom kongrese chemikov-metalurgov v Sklených Tepliciach v roku 1786 Spoločnosť banských náuk, ktorá združovala popredných odborníkov, prírodovedcov a technikov z celého sveta. Jeho meno znamenalo vynikajúcu propagáciu Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Škola sa stala sledovanou a jej metódy prípravy odborníkov sa šírili do iných častí sveta ako priekopnícke.

Leopold Anton Ruprecht zomrel vo Viedni 6. októbra 1814.

Meno Leopolda Antona Ruprechta, tohto jediného chemika – slovenského rodáka, sa dostalo na listinu Millenium Project a zaradilo sa tak medzi najvýznamnejších chemikov sveta posledných dvoch storočí.

Spracovala: Ľubica Fordinálová (Zdroje: Civil.gov.sk, Historia.szm.sk)

Pridané: 29.5.2015